Približne 15 miliónov v (5 miliónov v Severnej Amerike, 8 miliónov v Izraeli, a 2 milióny v Európe).
Zbožní ľudia veria, že B-h uzavrel zmluvu s praotcom Abrahámom, a že táto udalosť znamenala začiatok židovskej viery. (Židia nesmú napísať meno všemohúceho v plnom tvare, preto používajú tvar B-h)
Slovo Žid je odvodené od Juda, čo bolo meno Jakubovho syna. Podľa neho bol pomenovaný jeden z kmeňov Izraela. Pôvodné pomenovanie ľudí, ktorých v súčasnosti zahŕňame pod označenie Židia, bolo Hebrejci, čo bolo pravdepodobne odvodené od Abraháma, keďže slovo „Hebrej“ (Ivri) bolo v Tóre prvýkrát použité na označenie Abraháma. Okrem toho voláme Židov aj deti Izraela odvolávajúc sa na fakt, že sú Jakubovými potomkami. (Jakub = Izrael; čo v preklade znamená „ten, ktorý zápasil s B-hom“). Z pohľadu židovského zákona, halachy (chodník po ktorom kráčame), je na otázku, kto je Žid, jednoduchá a priama odpoveď. Žid je každý, koho matka je Židovka alebo podstúpil formálny proces konverzie k judaizmu. Ten, koho matka nie je Židovka a nepodstúpil formálny proces konverzie k judaizmu, je aj, v prípade, že žije príkladným životom veriaceho Žida, považovaný, dokonca aj z pohľadu niektorých liberálne orientovaných vetiev judaizmu, za nežida. Pravdaže, sú liberálne orientované vetvy, ktoré sa v súčasnosti prikláňajú k priznaniu „židovstva“ aj dieťaťu, ktoré má len otca halachického Žida a je vychovávané v židovskej viere. Na druhej strane, dieťa židovskej matky, vedúce totálne ateistický, sekulárny život, nikdy nepraktizujúce judaizmus, je aj v očiach ultra-ortodoxnej vetvy stále Židom. Ponímajúc teraz slovo judaizmus vo význame židovstvo, už nemôžme hovoriť o náboženstve, ale skôr o národnosti a byť Židom, v tomto prípade, znamená byť príslušníkom židovského národa.
Aškenázski Židia sú Židia, ktorých korene siahajú do Francúzska, Nemecka a najmä strednej a východnej Európy. Slovo Aškenázi je hebrejského pôvodu a znamená Nemecko.
Aškenázski Židia historicky prebývali na územiach s väčšinovým obyvateľstvom kresťanského vyznania a častokrát sa stretávali s nepriateľským postojom. Táto situácia viedla k väčšej izolácii Židov aškenázskeho pôvodu od ostatného obyvateľstva.
Jazykom aškenázskych Židov sa stala Jidiš, ktorého základ tvorila staronemčina a hebrejčina, no slovanské slová a výrazy nie sú výnimočné. V písomnej forme sa prepisoval pomocou hebrejskej abecedy. Jazyk Jidiš sa často nazýva ako mame lošn – materinský jazyk, pretože bol jazykom žien a detí, kým jazyk Tóry, hebrejčina, sa nazýval lošn kojdeš – svätý jazyk. V súčasnej populácii Izraela má niečo menej ako polovica obyvateľov aškenázsky pôvod.
Sefardskí Židia sú na druhej strane potomkovia Židov z oblasti severnej Afriky, Španielska a Portugalska. Podľa toho sú niekedy ešte ďalej delení na Sefardim – pôvodom z Ibérijskeho polostrova a na Mizrachim – pôvodom zo severnej Afriky. Po roku 1492, keď boli Židia vyhnaní zo Španielska, v podstate tieto dve komunity splynuli v Afrike a na Strednom Východe.
Aj sefardskí Židia majú svoj jazyk, ktorým je Ladino, založený na španielčine a hebrejčine, podobne ako Jidiš je založený na nemčine a hebrejčine. Chápanie židovskej viery – judaizmu a židovských zákonov – halachy je v podstate totožné u sefardských Židov s ortodoxnou vetvou židovstva, no nachádzame tu určité rozdiely oproti aškenázskym tradíciám. Najvýraznejšie je to pri slávení Pesachu, keď Sefardim, na rozdiel od Aškenázim, môžu počas Pesachu konzumovať ryžu, kukuricu, strukoviny atď. Rozdiel je aj v chápani možnosti kombinovania mliečnych výrobkov s rybami. Židia so sefardským pôvodom tvoria väčšinu obyvateľov Izraela.