História
Tradične sa autorstvo Tóry pripisuje najvýznamnejšiemu židovskému prorokovi a učiteľovi Mojžišovi. Rodokmeň patriarchov od Abraháma a delenie židovského národa na 12 kmeňov je znázornené na str. 3 tohto textu. Podľa niektorých historikov však kontinuálny opis židovských dejín môžeme z hľadiska racionálneho výkladu a nezávislých zdrojov spoľahlivo sledovať až od čias Babylonského zajatia (rok 586 pred o. l.) Datovanie vzniku a vydania biblických kníh je na str. 5 a 6.
Na str. 2 vidieť rozdelenie židovskej histórie na jednotlivé etapy. Babylonské zajatie predstavuje v poradí piatu etapu z celkového počtu pätnástich období predstavujúcich rozpätie takmer tria a pol tisícročia.
Prvé obdobia židovských dejín (až do rímskeho obdobia) sa z teritoriálneho hľadiska odohrávali prevažne na pôde Izraela. Približne od časov arabskej periódy až do polovice 20. storočia sa židovská história viaže prevažne na teritórium Európy.
Na str. 4 sú uvedené charakteristické črty židovských dejín. Strany 8 a 9 sú venované demografii, zachycujú maximá relatívnej početnosti Židov z hľadiska svetovej populácie a súčasný počet Židov vo svete.
Periódy izraelských / židovských dejín
Tri povstania v rokoch 66, 116 a 135.
Približne do rímskeho obdobia sa dejiny židovského národa odohrávajú na území Izraela (Júdey, Palestíny), alebo Blízkeho Východu.
Arabská perióda (636 – 1099) -> Ťažiskom sa stáva Európa.
Kresťanská Európa, migrácia, falošní mesiáši, chasidizmus, reformácia, 18. a 19. st.
Francúzska revolúcia, asimilácia, Haskala, sionizmus, antisemit., Holokaust, súčasnosť
Patriarchovia, hlavy kmeňov
Charakteristické črty židovských dejín
- Právna civilizácia a tradícia
- Spojenie národného a náboženského (až do 19. st.) (Židia, židia)
- Dôraz na vzdelanie
- Pnutie medzi duchovnými a svetskými autoritami (profánne vs. nab.)
- Triumfy a katastrofy
- Asimilačné a transformačné procesy
- Obnovovanie tvorivej sily (výnimkou je Holokaust)
- Urbánne obyvateľstvo (neplatí to vždy ani úplne)
Triumfy: Značná časť vedeckých, kultúrnych, lekárskych, umeleckých a iných triumfov ľudstva. Obzvlášť výrazne možno dokumentovať v Priebehu posledných dvesto rokov. Známy žart hovorí, že tri hlavné židovské zviatky sú Jom Kipur, Roš Hašana a udeľovanie Nobelových cien.
Katastrofy: Roky -586 a +70 Tischa b´ Av, Krížiacke výpravy, Čierna smrť v 13. st., Vyhnanie zo Španielska 1492, Chmelnického povstanie v 17. st., Holokaust (Shoa) v rokoch 1938 – 45
Biblia – židovský kánon, (24 kníh, Tanach):
Tóra:
- Berešit
- Šemot
- Vajikra
- Bamidbar
- Dvarim
Septuaginta (-3. st.), aramejský targum, Vulgata (+4. st.), moderné preklady: Martin Luther, angl. kráľ James (1611), Moses Mendelsohn, Martin Buber a Franz Rosenzweig
Pentateuch
- Genesis
- Exodus
- Leviticus
- Numeri
- Deuteronomium
Neviim (proroci):
- Józue
- Sudcov
- Prvá a Druhá Samuelova
- Prvá a Druhá královská
- Izaiáš
- Jeremiáš
- Ezechiel
- Malí proroci: Ozeáš, Joel, Amos, Abdiaš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Ageus, Zachariáš, Malachiáš
Ketuviim (Spisy):
- Žalmy
- Príslovia
- Jób
- Veľpieseň
- Rút
- Žalospev
- Kohelet
- Ester
- Daniel
- Ezdráš a Nehemiáš
- Prvá a Druhá kronická
Kanonizácia vykonaná v +2. st. Synhedrinom v Jabne
Interkultúrne ovplyvňovanie prostredníctvom Biblie:
Kainovo znamenie, matuzalemská staroba, babylonský zmätok, egyptské mastné hrnce, šalamúnsky rozsudok, trpel ako Jób, prikryť sa figovým listom, stuhli ako Lótova žena, uvideli zlaté teľa, obetný baránok, kolos na hlinených nohách, nielen chlebom je človek živý, moja je pomsta, hovorí Hospodin, zmýšľanie ľudské je zlé od mladosti, …
Doba vzniku a vydania:
| Tóra | -13. st. -6. st. |
| Jozue | -12. st. -7. st. |
| Sudcovia | -12. st. -7. st. |
| Rut | -7. st. -6. st. |
| Samuelova | -11. st. -7. st. |
| Kráľovská | -7. st. -6. st. |
| Kronická | -4. st. |
| Izaiáš | -8. st. -6. st. |
| Jeremiáš | -7. st. -6. st. |
| Daniel | -6. st. -2. st. |