08 jún Veľké bolesti sú nemé…nezabúdajme!
Veľké bolesti sú nemé…nezabúdajme!
Na galantskom židovskom cintoríne sa v nedeľu 6. júna 2021 konala tradičná tryzna za obete holokaustu a rasového násilia. Členovia slovenskej židovskej komunity, hostia zo zahraničia, Galanťania a hostia iných konfesií, sa tu každoročne zhromažďujú pred skromným žulovým pamätníkom, aby svojou prítomnosťou pozdvihli svoj hlas proti neznášanlivosti, xenofóbii, netolerancii, rasovým predsudkom a antisemitizmu. Spomienkové podujatie svojou prítomnosťou a príhovorom v tomto roku poctili aj predstavitelia mesta Galanty na čele s primátorom Petrom Paškom a poslancami mestského zastupiteľstva, splnomocnenec pre národnostné menšiny László Bukovszky, ako aj veľvyslanec Štátu Izrael na Slovensku, J. E. Boaz Modai či predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Richard Duda a ďalší vzácni hostia.
Vojtech Fahn, predseda ŽNO v Galante, vo svojom slávnostnom slove položil dôraz na históriu kedysi početnej židovskej obce v Galante a potrebu nezabúdať. I keď od vojnových čias uplynul už dlhý čas, spomienka na tragédiu je stále živá. Pretože holokaust, to nie je iba minulosť, je to aj odkaz pre súčasnosť a budúce generácie. Týka sa miliónov obetí, no nie sú to anonymné čísla. Sú to konkrétne mená a tváre ľudí, starých a prastarých rodičov,príbuzných, susedov, priateľov, ktorí mali svoje meno, živobytie, zvyky, dobré aj zlé ľudské vlastnosti. Židia sa pred vojnou významnou mierou zapájali do života mesta, podieľali sa na jeho hospodárskom a kultúrnom živote. Boli to remeselníci, zamestnanci, obchodníci, úradníci, ale aj právnici, lekári a iní odborníci. Najväčší rozkvet dosiahla židovská obec v tridsiatych rokoch 20. storočia, keď mala 1274 členov, teda 29 percent z celkového počtu obyvateľov, pričom židia žili aj v 32 obciach galantského okresu. Fungovali dve synagógy, školy, sociálne inštitúcie, všetko, čo patrilo k dôstojnému životu židovskej populácie. Pokojný život trval až do nástupu fašizmu, keď nastala neslýchaná a neľudská perzekúcia židov. Po okupácii Maďarska nemeckou armádou 19. marca 1944 aj do Galanty vpochodovali príslušníci nemeckej bezpečnostnej služby a spolu s domácimi maďarskými žandármi a ochotnými prisluhovačmi organizovali rozsiahle protižidovské akcie. Zbavili židov základných občianskych práv, obmedzovali ich náboženské aktivity, väznili ich a mučili. Začiatkom mája 1944 zriadili v uliciach Galanty okolo veľkej synagógy provizórne geto. V priebehu mesiaca tu žandári sústredili okolo 1600 židov, z toho asi 600 z okolitých obcí. Koncom mája galantských židov odviedli do ústredného geta v novozámockej tehelni, kde boli internovaní v neľudských podmienkach. V dňoch 11. a 14. júna 1944 ich nahnali do dobytčiakov a so žltou hviezdou na prsiach deportovali do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime, odkiaľ už pre väčšinu nebolo návratu. Z takmer dvoch tisícov odvlečených osôb sa po oslobodení domov vrátilo približne 400 ľudských trosiek.Napriek prežitým hrôzam sa snažili žiť v duchu tradícií, ako ich to naučili rodičia a starí rodičia.No mnohí z nich nedokázali žiť v prostredí, kde chýbali ich blízki, a preto sa vysťahovali do cudziny.Židovská komunita v Galante, ale aj v iných oblastiach Slovenska však nezabúda a snaží sa udržiavať svoje tradície aj v dnešnej dobe.
Pietny akt pokračoval zapálením šiestich kahancov na pamiatku šiestich miliónov židovských obetí a siedmeho na počesť obetí holokaustu iných národností. Na záver zhromaždenia zazneli modlitby za zomretých, ktoré spolu s bratislavským rabínom Baruchom Myersom odriekali všetci prítomní. A na znak úcty potom kládli symbolické kamienky spomienky na nevinných, ktorým vzali životy kvôli pôvodu…
Katarína Potoková