V Huncovciach sa nachádzal najprv iný cintorín, ako ten ktorý je dnes zachovaný, žiaľ ten sa nezachoval a ani sa presne nevie kde sa nachádzal. Na novšom sanachádza asi 350 náhrobkov, ktoré stoja, ostatné sú pováľané. Niektoré sú vyrobené z pieskovca a vápenca (staršie), iné zo žuly a mramoru (novšie). Nápisy sú zväčša hebrejské, ale na niektorých náhrobkoch sa vyskytujú aj nemecké nápisy. Typickými obrazmi vyjavenými na náhrobkoch sú svietnik, Dávidova hviezda, džbán, žehnajúce ruky, zlomená svieca, veniec z vavrínu, ruka držiaca brko. Na cintoríne sú dva ohely, v ktorých sú pochované významné osobnosti miestnej ortodoxnej komunity, rabín Noah Jicchak Eising, Jehuda Horovic a Šmuel Rav . Cintorín je v súčasnosti pravidelne udržiavaný. Pri vstupnej bráne je umiestnená pamätná tabuľa obetiam holokaustu.
Poloha: juhovýchodná časť obce, smerom na Poprad na ľavej strane.
Zdroj: mladaveda.sk
Muž medzi náhrobkami
Ing. Mikuláš Lipták
Mikuláš Lipták z Kežmarku je jeden z nich. Nenápadný muž, kresťan, vlastniaci neveľké vydavateľstvo, zamerané na publikácie s prevažne kresťanskou tematikou, sa začiatkom milénia náhodne stretol so Šaulom Gassnerom, ktorého takmer ako osemnásťročného Kežmarčana s rodinou deportovali do Osvienčimu. Jediný holokaust prežil, päťdesiat rokov po vojne pricestoval do rodného mesta. „Bolo to Božie riadenie, že som sa s ním stretol, nič vtedy nevediac o histórii kežmarských ani spišškých Židov,“ spomína Lipták na epizódu, ktorá ovplyvnila jeho život. Gassnerovci sa zaujímali o hroby predvojnových predkov, a tak sa vydavateľ vybral na kežmarský židovský cintorín, fotografoval náhrobky, odpisoval nápisy a laickú dokumentáciu posielal do Izraela. „Pán Gassner ma e-mailmi zoznámil s Madeleine Isenbergovou, sesternicou svojej manželky v Kanade. Bol rok 2001, naša spolupráca sa začala zasielaním fotografií náhrobkov z kežmarského a neskôr z cintorínov v okolí. Bolo to vyše tritisíc e-mailov, začalo ma to zaujímať. O to viac, že vtedy vyšla výpravná kniha o histórii Kežmarku, ale o židovskej komunite v nej nič nebolo,“ spomína bádateľ, ktorý neskôr s pani Isenbergovou vydal i knižku Židia na Spiši I. – Kežmarok a okolie.
Z Kežmarku viedli Liptákove kroky do Huncoviec, odkiaľ v roku 1842 prišli prvé židovské rodiny do Kežmarku. Nasledovali návštevy cintorínov v Levoči, Spišskej Novej Vsi, v Spišskej Belej, neskôr v dedinkách a mestečkách od Červeného Kláštora až po Smolník: „Hľadal som hroby príbuzných, dávno žijúcich v Izraeli, USA, Kanade, Južnej Amerike. Postupne som sa dostal k spolupráci s brooklynskym svetovým centrom starostlivosti o židovské cintoríny, ktoré má podchytených asi osemdesiatpäť cintorínov u nás a prispieva na financovanie ich údržby.“
Zdroj: tyzden.sk