17 okt Chag Sukkot Sameach!
Sviatok Sukot má dva významy. Pripadá na jesenný čas, čas zbierania úrody na poliach a čas vinobrania, je teda poľnohospodárskym sviatkom. Druhý význam sviatku má korene v histórii a pripomína putovanie izraelského národa na púšti po odchode z Egypta. Sviatočné obdobie trvá sedem dní, ale ťažiskom sviatku sú prvé dva dni.
Celé spomenuté obdobie sa nazýva Zman Simchatenu (čas našej radosti) a Tóra sa o ňom viackrát zmieňuje. Napríklad v tretej knihe Mojžišovej (Lev 23, 43) čítame: aby neskoršie pokolenia zvedeli, že ja som chcel, aby Izraeliti bývali v stánkoch, keď som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Ja, Pán, som váš Boh! Podľa tohto príkazu židia stavajú lístím pokryté chaty alebo stany, ktoré stoja na nádvoriach ich domov, alebo na ich strechách a tak si pripomínali obdobie putovania na púšti, počas ktorého Izraelčania bývali v stanoch. Boh 40 rokov viedol a ochraňoval svoj ľud a spomienkou na to je sedem dní sedenia v stane alebo chate prikrytej lístím. Mnohí v tomto obydlí aj jedia. Malé a krehké obydlie, v ktorom sa židia zdržujú, im pripomína, kto je Stvoriteľ sveta a čo je ich jediná ochrana.
Sviatok Sukot sa oslavuje aj v synagóge, kde sa obvykle nachádza tzv. sukka. Typickým prvkom sviatku je kytica, skladajúca sa zo štyroch stromových plodov, respektíve zo štyroch elementov. Sú to vždy zelené listy myrty, prúty potočnej vŕby, palmové listy (lulav) a citrusový plod, ktorý sa volá etrog. Rôzne prvky kytice spolu zviazané pripomínajú, že sme si všetci rovní a že napriek rôznosti máme držať spolu. Etrog je zvláštny tým, že na ňom súčasne visia niekoľko rokov staré plody spolu s novými. Symbolizuje preto kontinuitu minulosti a budúcnosti. V synagóge sa židia modlia s kyticou v pravej ruke a s etrogom v ľavej, ale ruky držia pri sebe. Po modlení mávajú kyticou na štyri svetové strany, hore a dolu. Vyjadruje to vieru vo všadeprítomnosť Stvoriteľa.