Ladomirová leží km severovýchodne od Svidníka na cestnom tranzitnom ťahu SEVER-JUH. S 800 obyvateľmi je najvačšia rusínska obec v okrese.
Po stáročia bola súčasťou makovického hradného panstva. Prvá písomná zmienka o obci je z r.1364. V 15. Stor. tu bola zriadená mýtnica na obchodnej ceste z Uhorska do Poľska.
Rozvoj obce vrcholil v 19. stor., keď tu žilo 1.200 obyvateľov a Ladomírová bola široko-ďaleko známa veľkými jarmokm, kde obchodovali kupci nielen z Uhorska. V uvedenom období sa tu vyvorila početná židovská komunita. Rozkvetu obce však pomohli predovšetkým židovskí kupci z územia terajšieho Poľska.
Dominantami obce sú drevený gréckokatolický kostolík z r. 1742 a pravoslávny kostol z roku 1924 postavený v byzantskom, staroruskom, kláštornom štýle. Pri kláštore bola založená tlačiareň, kde v r. 1927 až 1944 tlačili cirkevné a svetské knihy pre mnohé východoeuropské a balkanské národy.
Obcou prechádzal generál Kutuzov po víťaznej bitke pri Slavkove. Z čias I.svetovej vojny sa nachádza v obci vojenský cintorín s kaplnkou, kde je pochovaných 300 rumunských, nemeckých a ruských vojakov. Pozornosť si zaslúži aj momentálne veľmi zanedbaný cintorín, kde sú pochovaní židovskí občania z celého poddukelského regiónu.
Zaujímavosťou obce sú prvé rusínske na Slovensku latinikou písané noviny po r. 1989 “Ladomerskyj Dzvin” a taktiež folklórne podujatie “Festival Rusnakiv i Lemkiv spid Dukli”.
Zdroj: lemko.org
Members of the Council:
Dr. Rodak Jan and Dr. Choma Jozef – historians /seminary and PR/,
Gajdula Vasil and Ducarova Renata – professors of English /translation/
Sovich Eliash and Janochko Mikulash – priests of the Orthodox and Uniate churches,
Patlevich Jaroslav, Eng. Kost Michal – riadenie cinnosti nadacie,
JUDr. Friga Miroslav – lawyer,