Naskytla možnosť navštíviť obec Réca v susedstve mesta Senec. Išiel som tam s cieľom pozrieť sa na tunajší židovský cintorín i obzrieť si dedinu. Väčšinovo pozostáva z maďarsky hovoriaceho obyvateľstva reformovaného-kalvínskeho a katolíckeho vyznania. Do II. svetovej vojny tu bola aj židovská komunita s vtedy okolo dvesto ročnou históriou. Neskôr sa židovský ruch presťahoval do Senca, no tu židia stále žili. Pôsobil tu jeden z najvýznamnejších uhorských rabínov Juda Aszud (1796-1866), ktorý bol neskôr v Senici a nakoniec v Dunajskej Strede. Podľa dostupných matrík tu od päťdesiatych rokov, ale už vlastne od tridsiatych(okolo r.1833), vykonával úlohu rabína Emanuel Schön (1802/4 -1880), neskôr jeho zať Izak Breznitz (*1858 -1919).
Po vystúpení z vlaku som striehol na niekoho, koho by som sa mohol spýtať na smer, ktorým sa vydať na cintorín, bolo poludnie, ulice boli prázdne, asi všetci boli pri obedných stoloch. No zrazu vyšla z brány jedna pani, ktorej som sa spýtal, kadiaľ ísť. Hneď mi vysvetlila smer, ale ma upozorňovala aj niekoľko krát, že budem určite sklamaný zo stavu v akom cintorín nájdem a že sa za to hanbí. Ešte mi spomenula tunajšieho rodáka Tibora Huszára známeho fotografa, jeho príhodu v Amerike, keď pri fotení ,,naďabil“ na Žida s ktorým keď sa potom dal do reči, zistil, že je rodák z Réce.
Cintorín je ako veľa starých cintorínov za dedinou hlboko v obilnom poli. Našťastie už bolo zožaté, lebo žiadna prístupová cesta tam nevedie. Niekde v strede poľa bola z diaľky viditeľná oáza so stromovým porastom. Keď som prišiel na miesto hneď som videl, že sa oň nik nestará. Sprvu som si myslel, že tu ostalo len niekoľko náhrobkov, ale po preskúmaní celého miesta som videl množstvo popadaných, či zvalených kameňov. Stojí len málo maciev. Keď som si predstavil, ako by to vyzeralo, keby všetky stáli, bol by to iste spokojnejší a pôsobivejší pohľad. Je trochu zarastený krovím. Ohradenie nemá, vidieť len pozostatky z niekdajšieho tehlového oplotenia. Je tu časť, ktorá je viditeľne zo začiatkov založenia a existuje ešte niekoľko pieskovcových náhrobkov z prvej polovice 19.st. Mali by tu byť aj staršie, len aj z nich je veľa zvalených či rozbitých. Ostatný materiál je bežný ako aj inde, náhrobky z predvojnového obdobia sú zväčša mramorové, žulové. Začal som fotiť, ale pred tým som ešte veľa náhrobkov musel očistiť, niektoré, ktoré som zvládol postaviť, aby bolo vidieť text. Mnoho je pováľaných, ale aj porozbíjaných. Bol by to pekný pohľad na cintorín, keby stáli. Iste by stálo za to, ho dať do poriadku. Je to tiež ako aj inde, už jediná pamiatka na to, že aj tu žili Židia. Je to výzva.
Zdroj: Ján Hevera betkvarotjudaica.blogspot.com
“Pre ďalšiu generáciu Európanov je obzvlášť dôležité, aby spoznali Židov a zakročili proti rastúcemu antisemitizmu a popieraniu holokaustu. Cintoríny sú často najnovším dôkazom toho, že Židia, ktorí boli zabití počas holokaustu, žili v niektorom európskom meste, resp. dedina po stáročia. lepší dôkaz proti popieraniu holokaustu,“ vysvetlil Philip Carmel.
V rámci projektu postavili v utorok na Slovensku plot okolo opusteného židovského cintorína. Od 18. storočia sú pochovávaní na židovskom cintoríne v meste Reca, východne od Bratislavy . “Zachovanie našej židovskej histórie vytvára živé spojenie s našou minulosťou, vďaka čomu si viac uvedomujeme súčasnosť a formujeme našu budúcnosť. Vďačíme za to našim predkom, môžeme im vzdať úctu a zabezpečiť, aby bol ich posledný odpočinok obnovený a zachovaný.” ,povedal zakladateľ skupiny rabín Isaac Schapra.
Zdroj: index.hu
