O židovskom cintoríne sa nachádza zmienka v sprievodnej správe k územnému plánu obce z roku 2007. Podľa uvádzaných údajov bol jedným z významných dátumov obce rok 1862, kedy veľká časť obce vyhorela. Po požiari dostal každý obyvateľ od grófa Ábela Zichyho parcelu na stavbu domu s hospodárskymi objektmi. V tomto období sa do Želoviec prisťahovali aj obyvatelia z iných dedín, medzi nimi Slováci evanjelického, a dá sa predpokladať, že aj židovského vierovyznania, lebo v obci bol zriadený evanjelický a židovský cintorín. Podľa sčítania obyvateľov po Viedenskej arbitráži v roku 1938 žilo v Želovciach 19 židov. V Želovciach žila až do druhej svetovej vojny menšia židovská komunita. Vyskytovali sa tu mená ako Jónás, Wilhelm, Felsenburg a ďalšie. V roku 1944 bolo odvlečených 14 židovských obyvateľov do Mauthausenu.
Cintorín sa nachádza uprostred obce ako súčasť obecného cintorína. Hroby židov sa nachádzali v rohu terajšieho cintorína vedľa miestneho potoka a štátnej cesty, a až donedávna tam bolo okolo 10 hrobov. V súčasnosti je možné nájsť iba úlomok náhrobného kameňa s motívom smútočnej vŕby. Na cintoríne sú znateľné stopy po nedávnych terénnych úpravách (navážaná zemina), takže nejaké náhrobné kamene sa môžu nachádzať pod úrovňou terajšieho terénu.