Zmienka o prvých Židoch z Trenčianskej Teplej je z 1. polovice 19. storočia, hoci osídlenie bolo pravdepodobne skôr. Židovskí osadníci prichádzali z Moravy na Považie, lebo situácia sa tam pre Židov zhoršila. Od roku 1727 tam platil familiantsky zákon, podľa ktorého sa mohol ženiť len najstarší syn v rodine. Tým bol zastavený populačný rast židovského obyvateľstva. Mladší súrodenci, ak si chceli založiť rodiny, museli sa vysťahovať. Sťahovali sa hlavne na Slovensko (Uhorsko), kde takýto zákon neplatil a postupne osídľovali Slovensko od západnej strany. Od roku 1840 sa im rozšírili práva slobodného podnikania a od roku 1860 mohli nadobúdať nehnuteľnosti. Zrovnoprávnenie Židov s ostatnými národnosťami došlo v roku 1867, náboženskú slobodu dosiahli až v roku 1895. V roku 1830 registrovali v Trenčianskej Teplej 30 Židov, ktorí patrili pod Židovskú náboženskú obec v Ilave.
V 70. rokoch si zriadili cintorín a neskoršie synagógu. V roku 1895 prijali neologický štatút. Začiatkom 20. storočia mala židovská obec 106 obyvateľov a 20. rokoch to bolo asi 170 obyvateľov. Od roku 1940 patrila židovská obec pod okresnú Ústredňu Židov v Ilave. Podľa súpisu Židov z roku 1942 žilo v Trenčianskej Teplej už len 103 Židov, ktorí boli v prvej vlne deportácii cez zberné stredisko v Žiline vyvezení do vyhladzovacích nemeckých táborov. Po skončení vojny už nebývali v Trenčianskej Teplej žiadni Židia. Židia sa v Trenčianskej Teplej živili poľnohospodárstvom, remeslom a drobným podnikaním. V roku 1874 založil v neďalekej Dobrej Ignác Weil z Trenčína tehelňu, ktorú potom odkúpila rodina Smetanovcov. Okrem tehelne vlastnili krčmu a majer. V roku 1883 otvoril Adolf Smetana v chotári aj kameňolom. Ernest Wolf bol spolumajiteľom cukrovaru a bratia Schlesingerovci spolumajiteľmi liehovaru. Synagóga, ktorá stála na terajšej Ulici Milana Rastislava Štefánika, bola po roku 1945 zbúraná. Po židovskej komunite zostal len zdevastovaný židovský cintorín smerom na Trenčianske Teplice.
Zdroj: facebook.com
