Fiľakovskí Židia v roku 1820 dostali povolenie na zriadenie židovského cintorína pri Šávoľskej ceste. Cintorín sa nachádza na kraji mesta, pri hranici obývanej oblasti. Pred niekoľkými rokmi cintorín bol obnovený, od vchodu až k hrobom vedie cesta z kamennej dlažby. Hroby sú umiestnené v chronologickom poradí. Cintorín v dnešnej dobe nepoužívajú. Jednotlivé hroby z rôznych vekov sa dajú dobre rozlíšiť na základe ich tvarov a materiálov. Majú hebrejské nápisy. V súčasnosti prvé viditeľné hrobové kamene pravdepodobne pochádzajú z druhej polovice XIX. storočia. Tieto ranné pamätné kamene sú jednoduchšie ako tie nasledujúce (mladšie), ich horná časť je obvykle poloblúková alebo tympanantná.
Oddelenú skupinu tvoria klasicisticky vyrezávané a tympanantne uzavreté hrobové kamene, ktoré vyrábali asi na konci XIX. storočia. Tretiu najväčšiu skupinu hrobov, ktorá je viditeľne oddelená od ostatných, tvoria hrobové kamene pochádzajúce z XX. storočia. Tieto sú vytvorené v štýlu podobajúce sa obeliskov. Ich nápisy a symbolické sústavy sledujú tradíciu. Do kamenných hrobov vysekané nákresy (obrazce) sú odkazy, ktoré sú súčasťou židovských znamení, znamenajú priznanie (výpoveď) o zosnulom. Na hroboch prírodné figurálne znamenia nie sú. Avšak sem – tam môžeme pozorovať typické symboly – džbán, vŕbu. Z hľadiska pohľadu motívov a tvarov fiľakovský židovský cintorín môžeme zaradiť do radu židovských cintorínov severovýchodného Maďarska.
Zdroj: filakovo.sk
Podľa sčítania obyvateľov žilo v roku 1930 vo Fiľakove 248 židov, čo bol v histórii židovskej náboženskej obce najvyšší počet. Predstavovali 5,8 % z celkového počtu 4 291 obyvateľov. Po Viedenskej arbitráži bolo Fiľakovo pripojené k Maďarsku a po nemeckej okupácii Maďarska bola väčšina fiľakovských židov v máji 1944 sústredená najprv v provizórnom gete v Lučenci, neskôr v ústrednom gete v Balážskych Ďarmotách, odkiaľ boli deportovaní do vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Po oslobodení sa do Fiľakova vrátilo okolo 100 židov, väčšina však nebola pôvodnými obyvateľmi Fiľakova. Židovský cintorín vo Fiľakove bol zriadený v roku 1843. V tom istom čase bol založený aj spolok Chevra kadiša. Jeho zakladateľom a dlhoročným predsedom bol podnikateľ D. Diamant, ktorý prispel značnou čiastkou na kúpu pozemku pre cintorín.
Náboženská obec si zachovala ortodoxný charakter aj po rozkole v uhorských židovských komunitách. Iný zdroj hovorí, že spolok Chevra kadiša bol založený už v roku 1820 a že v tom istom roku dostali fiľakovskí židia povolenie na zriadenie cintorína pri Šávoľskej ceste. Cintorín sa nachádza na okraji mesta. Mnohí z tých, ktorí sa po holokauste vrátili do Fiľakova, videli svoju budúcnosť v novovzniknutom štáte Izrael a emigrovali. Keďže židovská obec zanikla, cintorín v ďalšom období chátral. Po Zamatovej revolúcii v deväťdesiatych rokoch 20. storočia bol, vďaka finančnej podpore jednej z najbohatších židovských rodín v Austrálii, rodiny Löwy zo Sydney, ktorých korene sú vo Fiľakove, zrekonštruovaný. Zásluhou rodiny Löwy je cintorín aj naďalej udržiavaný v bezchybnom stave.
Na cintoríne vo Fiľakove sa zachovalo 142 náhrobných kameňov, ktoré sú identifikované. Dokumentujú existenciu rodín z Fiľakova Klein, Bódi, Grossman, Kuffler, Roth, Diamant, Friedmann, Fischer, Löwy, Schwarz, Braun, Blumenthal a ďalších. Na cintoríne sa nám podarilo nájsť a identifikovať hrob prvého fiľakovského rabína Pinchas Lazara Büchlera. Žiaľ, hrob rabína Samuela Benjamína Jungreissa sa nájsť nepodarí. Potomok slávnej rabínskej rodiny a uznávaný učenec bol v máji 1944 odvlečený do provizórneho geta v Lučenci a v júni spolu s ďalšími náboženskými hodnostármi do koncentračného tábora v Auschwitzi. Tragédiu šoa neprežil.
Pred pár rokmi cintorín zrekonštruovali – aj s finančnou podporou rodiny Lőwy v Austrálii – od vchodu k hrobom vedie cesta vydláždená kameňmi. Hroby sú usporiadané v chronologickom poradí.
Zdroj: csemadok.sk
