09 dec Krištáľová noc bola len začiatkom
Vzostup antisemitizmu v nacistickom Nemecku
Protižidovský pogrom so zdanlivo poetickým názvom Krištáľová noc, ktorý sa odohral pred 80 rokmi na prelome 9. a 10. novembra 1938, stál na začiatku druhej fázy antisemitskej kampane v Nemecku. Vyžiadal si veľké škody na majetku a desiatky až stovky priamych či nepriamych obetí. Po hodinách plných násilia a rinčiaceho skla sa nemeckí Židia zobudili do ešte vyhrotenejších pomerov, než aké už pár rokov poznali.
Keď sa Hitler 30. januára 1933 dostal k moci, mnohí si mysleli, že bude len ďalšou nastrčenou figúrkou, ktorá bude konať v záujme iných. On to však v pláne nemal. Možnosti, ktoré sa mu naskytli, zamýšľal využiť naplno. Na vytvorenie diktatúry jednej strany a na zničenie demokracie v Nemecku mu stačili dva roky.
Klamlivá opatrnosť
Nemecko vyšlo z pekla 1. svetovej vojny ako porazené a v mnohých smeroch sa muselo uskromňovať v intenciách mierovej zmluvy z Versailles. Výzva na jej revíziu, ktorá Hitlera katapultovala až na vrchol moci, v sebe ukrývala aj radikálnejší prvok.
Hitler vo svojom „väzenskom“ diele Mein Kampf, okrem iného, naznačil aj potrebu obsadiť väčší kus novej pôdy. Lebensraum, čiže životný priestor, bolo treba hľadať na východe a de facto ho vziať slovanským krajinám a etnikám.
Netrvalo však dlho a nacistický aparát v 30. rokoch dospel k jednohlasnej zhode o tom, že obrovskou brzdou „veľkonemeckých“ plánov je židovský element prítomný v krajine. Židia a iní „neárijci“ podľa nacistov oslabovali Nemecko. Riešenie tzv. židovskej otázky sa preto zaradilo medzi hlavné ciele.
Hitler si vyhroteným protižidovským postojom spočiatku nechcel kaziť vzťahy so západnými veľmocami. Neznamenalo to však nečinnosť v tomto smere. V roku 1935 uzreli svetlo sveta prísne norimberské rasové zákony.
Tie zaviedli rozdelenie občanov na árijcov, miešancov prvého, respektíve druhého stupňa a na Židov. V polovici 30. rokov 20. storočia predstavovali pomyselnú hranicu toho, kam bol führer zatiaľ ochotný zájsť. Napriek tomuto „opatrnému“ prístupu boli ich dôsledky pre nemeckú židovskú komunitu priam brutálne.
Židia museli byť označení žltou šesťcípou hviezdou a mali zákaz vykonávať niektoré profesie. Skrytým motívom nových noriem bol predpoklad, že pod vplyvom zákonných obmedzení sa Židia zrieknu nádeje na pokojný život v Nemecku a emigrujú. Nacistickí pohlavári sa totiž okrem iného chceli zmocniť aj ich majetku.
Ako plynul čas a medzinárodná situácia sa aj v dôsledku naivnej politiky appeasementu začala nakláňať v prospech nemeckých geopolitických plánov, bolo možné pritvrdiť. V novembri 1937 Hitler oznámil, že Židov je nevyhnutné vypudiť nielen z Nemecka, ale aj z celej Európy.
Jeho slová nabrali na váhe po anšluse Rakúska v marci 1938. Národnosocialistický režim vyvinul na Židov ešte väčší tlak. Naďalej sledoval jednoduchý zámer. Ak by sa Židia odsťahovali, ich majetok mohol byť skonfiškovaný. O cielenú fyzickú likvidáciu zatiaľ nešlo.
V pripojenom Rakúsku napriek tomu začali spontánne vznikať ohniská protižidovského násilia a čoskoro preskočili aj do samotného Nemecka. Na začiatku leta 1938 nemecké útoky na Židov dosiahli takú razanciu, že Hitler 22. júna s ohľadom na kritické hlasy zo zahraničia nariadil, aby boli utlmené. Ako všetci vieme, bola to len veľmi krátka pauza…
Zdroj: Juraj Jankech a Historická revue