09 dec Malé poohliadnutie sa za životom rabína lorda J. Sacksa
Lord Jonathan Sacks mal za sebou úplne netradičnú cestu k rabinátu. Inú, ako jeho kolegovia na najvyšších miestach britskej rabínskej hierarchie. Maturitu má z gymnázia Christ´s College Finchley v severnom Londýne, na Cambridgi získal diplom z filozofie. Tam sa stretol so svojou budúcou manželkou, ktorú požiadal o ruku po trojtýždňovej známosti. Tento rok oslávili zlatú svadbu….
Autobusový roadtrip po USA v lete 1967, keď mal iba 19 rokov, mu umožnilo stretnúť sa s mnohými poprednými osobnosťami náboženského života, vrátane Menachema Mendela Schneersona. Sacks sa vzdal svojich plánov kariéry účtovníka sa namiesto toho stať rabínom.
Sackov vzostup bol rýchly. Rabínom sa stal v roku 1976 po ukončení štúdia na London School of Jewish Studies, kde neskôr učil a pôsobil ako riaditeľ. Jeho spolužiaci boli synovia a vnuci rabínov, on – synom Louisa Sacksa, obchodníka, ktorý sa prisťahoval do Británie z Poľska a Louisy (rodenej Frumkinovej), ktorá bola počas vojny šoférkou sanitky v Londýne.
Sacksovo pôsobenie v synagóge Marble Arch v centre Londýna mu umožnilo stretávať mnohých popredných filantropov anglického židovstva.
Sacks nebol len aktívnym rabínom, venoval sa i písaniu odbornej literatúry – napísal viac ako 20 kníh o judaizme a pokračoval v akademickej kariére – prednášal filozofiu morálky. Neskôr si urobil profesúru na Yeshiva University v New Yorku.
V roku 1990 už bolo jasné, že neexistuje lepší kandidát na nástupcu Jakobovitsa vo funkcii hlavného rabína ako Sacks. Bol to presvedčivý rečník, hovoril krásnou angličtinou a rovnako ako klasické britské vzdelanie mal aj vrúcny a živý prístup k Židom v iných krajinách diaspory.
S novým canterburským arcibiskupom Georgom Careym sa stali dobrými priateľmi – spojila ich vášeň pre futbalový klub Arsenal. Carey pozval Sacksa do svojej lóže na štadióne Highbury, aby spolu pozerali zápas. Sacks po prehratom zápase, krčiac plecami,povedal, že ich tím skončil zle, aj keď v lóži sedeli dvaja chlapi s priamym spojením do nebies.
Arsenal prehral s Manchestrom United 6:2. Na druhý deň sa denníky pýtali: „Ak arcibiskup z Canterbury a hlavný rabín v lóži nedokážu zabezpečiť víťazstvo pre Arsenal, neznamená to, že B-h neexistuje!?“ Lord Sacks zaslal novinám túto odpoveď: „Naopak, dokazuje to, že B-h fandí Manchestru United.“
Sacksovo menovanie za hlavného rabína vyvolalo nadšenie. Počas výkonu funkcie však striedavo sklamával raz ortodoxné inokedy liberálnejšie prúdy. Neustále sa ozývali hlasy, že je slabý, ustupuje, nie je schopný udrieť päsťou po stole a presadiť si svoje.
V roku 2002 vypukol škandál. Sacks vydal knihu The Dignity of Difference, ktorej ústredným posolstvom bolo, že každé náboženské spoločenstvo si je rovné v pokusoch o nájdenie B-ha. Napísal: „B-h prehovoril k ľudstvu v mnohých jazykoch, cez judaizmus k Židom, kresťanstvo ku kresťanom, islam k moslimom … Nikto nemá monopol na duchovnú pravdu, žiadna civilizácia nezahŕňa všetky duchovné, etické a umelecké prejavy ľudstva … V nebi je pravda a aj na Zemi existujú pravdy … B-h je väčší ako náboženstvo. Akákoľvek viera ho chápe iba čiastočne.“
Sacksa následne predvolali na koberček pred radu starejších rabínov, z ktorých jeden ho obvinil z „kacírstva“. Sacks tlak neustál a v druhom vydaní knihy prepísal niekoľko pasáží a uznal, že „jedna alebo dve vety môžu byť nesprávne čitateľom pochopené“.
Ak boli jeho vzťahy s „náboženskou pravicou“ ťažké a komplikované, tie s progresívnym judaizmom boli ešte horšie.
Ako to už zvyčajne býva, lord Sacks bol populárnejší vo svete ako v Spojenom kráľovstve. Za jeho brilantný intelekt a snahu o dialóg so svetovými náboženstvami však v roku 2005získal titul rytiera. Dostal i množstvo ďalších ocenení a vyznamenaní, vrátane medzináboženskej ceny Templeton v roku 2016 za medzináboženský dialóg a jeho preklady náboženských kníh sa stali takmer povinným čítaním v rabínskych inštitútoch a aj židovských domácnostiach po celom svete.
Po väčšinu svojho života – a najmä po šesťdňovej vojne bol Sacks otvoreným a dôvtipným obrancom Izraela a tvrdým odporcom antisemitizmu. Často sa zúčastňoval rozhlasových a televíznych vystúpení a v posledných rokoch využíval svoje miesto v Snemovni lordov na odsúdenie labouristického vodcu Jeremyho Corbyna. Corbynov výrok, že sionisti nemajú anglický zmysel pre humor nazval jedným z najurážlivejšie komentárov, aké počul“.
Dnes za ním smúti manželka Elaine, ich deti – Joshua, Dina a Gila a traja bratia.
Baruch dayan ha´emet