Protižidovský pogrom po vojne? Áno, v Topolčanoch (a nielen)

Protižidovský pogrom po vojne? Áno, v Topolčanoch (a nielen)

Utrpenie židovského obyvateľstva neskončilo s vojnou. Židia umierali v lete 1945 pri povojnových pogromoch v Poľsku a v septembri 1945 aj v Československu. Ten najznámejší sa odohral 24. septembra 1945, v slovenských Topoľčanoch. Pred vojnou žilo v Topoľčanoch 2 500 Židov, ktorí tvorili tretinu obyvateľov. Po vojne sa ich vrátilo len päťsto. Patril medzi ne vtedy sedemnásťročný Mikuláš Bröder. Majetok židovských topoľčianskych rodín bol dávno „prerozdelený“, jeho arizátori boli v drvivej väčšine  príslušníci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, jedinej povolenej politickej strany v čase vojny. Otecko Mikuláša Natana Brodera vlastnil pred vojnou firmu na spracovanie drevnej kôry a rovnako ako ostatní židovskí podnikatelia, o všetok majetok prišiel. Keď sa Židia po vojne na Slovensko vrátili, zavládla medzi novými slovenskými „majiteľmi“ podnikov panika. Preživší Židia začali opäť pracovať a možno ich pracovné nasadenie im malo pomôcť zabudnúť na hrôzy vojny. Z päťčlennej židovskej rodiny Bröderovcov sa vrátil Mikuláš a jeho brat Gejza. Atmosféra v meste bola silne protižidovská a nenávisť vyvrcholila vo chvíli, keď židovský lekár Berger očkoval v škole žiačikov. Rozvášnené ženy ho obvinili, že ich očkuje jedom. “Očkoval všetkých žiakov školy, medzi nimi i niekoľko židovských. „Obvinili ho však, že uškodil len kresťanským deťom…”rozprával Mikuláš Broder. Ženy lekára vyvliekli z triedy von, kde ho surovo zbili dvaja mladí muži. V celom meste vypukol hon na Židov. Ľudia ich lynčovali a demolovali ich príbytky. “Môj brat Gejza sa našťastie schoval na žandárskej stanici,” opísal Mikuláš Bröder. Žandári proti rozvášnenému davu veľa toho  nezmohli. Do Topoľčian dorazili ako posily vojaci, niektorí sa ale pridali k útočníkom. Besnenie trvalo niekoľko hodín a rozvášnený dav ťažko zranil 15 ľudí, desiatky ich bolo zranených ľahko.  Vo vyšetrovacej správe ministerstva vnútra sú záznamy z výpovedí útočníkov.  Uvádzali, že majú pocit, že sa ich (Židov) vrátilo snáď ešte viac ako odišlo, že Židia pohoršujú miestne obyvateľstvo, jedia nedostatkovú čokoládu a oriešky, nezúčastňujú sa verejných prác a správajú sa vyzývavo …

Zvláštna lekárska komisia neskôr potvrdila, že v ani jednom prípade očkovaných detí nedošlo k ujme na zdraví…

Po vojne boli protižidovské pogromy aj v Čadci, Žiline, Rajeckých Tepliciach či Vrbovom, ten topoľčiansky bol však najintenzívnejší a najnásilnejší.