Pesach

Pesach je sviatkom slobody, dňom spomienky na udalosti spojené s odchodom Izraelitov z Egypta. Sviatok sa začína večer 14. nisana a trvá osem dní. Prvé a posledné dva dni sú sviatky, štyri dni medzi nimi polosviatky, počas ktorých je dovolené vykonávať domáce práce.

V Tóre sú zaznamenané udalosti, ktoré si pripomíname počas sviatku Pesach. Bola to ťažká práca v Egypte, útlak a napokon pokus o zničenie židovského ľudu zo strany faraóna. Hospodin si spomenul na svoj národ a prikázal Mojžišovi a Áronovi, aby žiadali u faraóna prepustenie Židov z Egypta. Faraón sa zdráhal prepustiť židovský národ, a preto Hospodin potrestal egyptskú krajinu strašnými pohromami, ktoré poznáme ako desať egyptských rán.

Posledná rana, po ktorej sa faraón rozhodol prepustiť Židov, bolo usmrtenie všetkých prvorodených Egypťanov vo všetkých egyptských príbytkoch. Aby anjel smrti, ktorý prešiel počas noci celú krajinu, rozpoznal židovské domy, prikázal Hospodin Židom označiť rámy a prahy ich dverí krvou baránka. Takto označené domy anjel smrti obchádzal bez toho, aby niekoho usmrtil. Od toho je odvodené pomenovanie sviatku, slovo Pesach znamená obchádzanie, obídenie, alebo vyhnutie sa.

Pretože Židia odchádzali z Egypta náhle a v chvate, nemohli si včas pripraviť vykysnuté cesto na pečenie chleba. Odchádzali len s nevykysnutým cestom, z ktorého piekli placky. Preto sa sviatok Pesach volá aj sviatkom nekysnutého cesta a jeho symbolom je oplátka z nekysnutého cesta, maces

Pesach sa oslavuje už vyše 3300 rokov. Je teda veľmi starým sviatkom a počas jestvovania chrámu mal aj svoj poľnohospodársky význam. Patril k trom pútnickým sviatkom. Na druhý deň sviatku Pesach sa priniesla do chrámu ako obeť prvá úroda jačmeňa v množstve jedného omeru. Zároveň sa v tento deň začal počítať omer, to znamená počítanie päťdesiatich dní medzi sviatkami Pesach a Šavuot. Slovo omer znamená snop, ale je zároveň synonymom pre objemovú mieru, jeden omer predstavuje asi 2,25 litra. Počítaním omeru je definovaný sviatok Šavuot ako aj Lag Baomer. Po zničení chrámu vystúpil do popredia náboženský a dejinný význam sviatku.

Na Pesach sa pripravujeme počas celého predchádzajúceho roka. Súčasťou prípravy sú štyri zvláštne soboty, keď čítame v synagóge miesto zvyčajnej, jednej časti (sidry) z Tóry, dve časti. Sú to tieto soboty:

  1. Šabat Šekalim. Posledná sobota pred 1. adarom, najneskôr môže pripadnúť na 1. adar. Z druhej Tóry sa číta miesto o odovzdávaní povinnej dávky, polovice šekela od každého dospelého muža v prospech chrámu. (2. M. 30, 11–16)
  2. Šabat Zachor. Sobota pred začiatkom sviatku Purim, teda pred 14. adarom. Číta sa odsek o Amalekovcoch, ktorý prepadli Izraelitov tiahnucich púšťou (5. M. 25, 17–19). Prvý verš tejto sidry sa začína v origináli slovom „zachor“ (pamätaj). Od toho pochádza názov tejto soboty.
  3. Šabat Para. Číta sa štvrtá kniha Mojžišova na mieste, kde sa hovorí o použití popola z Červenej jalovice. (Červená krava = Para Adama.) Predpis o telesnom očisťovaní súvisí s očisťovaním ľudskej duše. K sviatku Pesach máme pristúpiť v telesnej aj duševnej čistote.
  4. Šabat Hachodeš. Posledná sobota pred novým mesiacom (pred nisanom), prípadne prvý nisan, ak na neho pripadne sobota. V druhej sidre tohto dňa čítame o prípravách sviatku Pesach a o udalostiach, ktoré sú so sviatkom spojené. (2. M. 12, 1–20) Poslednú sobotu pred začiatkom Pesachu poznáme ako Veľkú Sobotu (Šabat Haggadol). Vtedy sú už prípravy na sviatok v plnom prúde.

Podľa starého zvyku majú mať prvorodení synovia deň pred Pesachom pôst, je však možné a dovolené porušiť tento pôst, ak ide o hostinu poriadanú na počesť dokončenia štúdia niektorého zväzku Talmudu. Talmudické školy niekedy vedome rozvrhnú učebnú látku tak, aby ukončenie štúdia jedného zo zväzkov pripadlo práve na deň pred Pesachom.

Počas sviatku sa nesmie v židovských domácnostiach nachádzať nič kysnuté, ani najmenší zistiteľný kúsok kysnutého cesta alebo potravín, ktoré ho obsahujú. Z tohto dôvodu sa pred začiatkom sviatku všade robí veľmi pozorné a dôkladné čistenie celej domácnosti, spojené s vyhľadávaním a zhromažďovaním zvyškov pečiva a podobných jedál. Hľadania a zhromažďovania zvyškov sa zvyčajne zúčastňujú aj deti. Všetky zvyšky vykysnutých potravín sa nazývajú chamec. Chamec sa spáli ešte pred začiatkom sviatku. V minulosti bolo zvykom, že človekktorý sa z rôznych dôvodov nemohol zriecťvlastnenia chamecu (napríklad majiteľ pekárne) ho formálne predal a po skončení sviatku opätovne „kúpil“.  Veľa starostí je s prípravou sviatku v kuchyniach. K príprave jedál sa vyberú riady určené špeciálne len na tento účel (pesachové riady). Okrem nich možno použiť z ostatných nádob tie, ktoré možno vyhriať až do červeného žiaru, ako napríklad varné platne. Po tejto procedúre sa stanú spôsobilé pre práce na príprave jedla počas Pesachu. Hovoríme, že sú kašerns. Slovo je odvodené od výrazu kašrut (dovolené, čisté, vhodné), ktorý sa vzťahuje vo všeobecnosti na potraviny spôsobilé k jedeniu podľa rituálnych predpisov. Na Slovensku sa stretávame častejšie s výrazmi, ako košer, košerovať a podobne, ktorých zmysel je tiež odvodený od slova kašrut.

Na zmenšenie nebezpečenstva kontamináciou chamecu slúžia rôzne predpisy. Napríklad bežný príbor sa dá košerovať len v tom prípade, ak je vyrobený z jedného kusa. V opačnom prípade by mohli malé kúsky chamecu vniknúť do medzery. Množstvo podobných predpisov podporuje očistenie domácnosti.

Všetky potraviny používané počas sviatku sú obzvlášť prísne kontrolované, a to od pôvodných surovín až po finálne výrobky. Suroviny prinesené do domácnosti sa dôkladne umyjú, aj vajcia, citróny a pod. Prísne sa kontroluje aj víno, ktoré má byť vyrobené a zapečatené pod dohľadom odborníkov. V centre pozornosti je výroba macesu, ktorá sa riadi zvláštnymi predpismi. Židovské náboženské obce sa vždy starali o to, aby chudobní Židia dostali macesy v zodpovedajúcej kvalite a množstve k sviatkom Pesach zadarmo.

Najdôležitejšou udalosťou sviatku Pesach je spoločná slávnostná večera všetkých členov domácnosti, tzv. seder alebo sederová večera.4 (Seder znamená usporiadanie.) Prestretie stola, rozloženie jednotlivých pokrmov, poradie ich jedenia a množstvo ďalších podrobností večere sa riadi podľa sederovej hagady, ktorá sa vždy tešila veľkej popularite u detí aj u dospelých. V hagade sú zaznamenané aj otázky, ktoré kladie najmenšie dieťa hlave rodiny. Tieto otázky majú súvislosť s biblickým príkazom, dať deťom odpoveď na otázky o význame Pesachu. Tóra zdôrazňuje tento príkaz viacnásobným opakovaním. V súčasnosti je zvykom stretnúť sa na seder a osláviť ho spoločne, v komunite a kruhu priateľov a známych.

Večera sa koná v slávnostnej atmosfére a pri bohatom osvetlení. Každý účastník večere má pred sebou pohár s vínom. Najkrajšia čaša naplnená vínom stojí pred prázdnym miestom. Je to miesto pripravené pre túžobne očakávaného hosťa, ktorým podľa tradície môže byť prorok Eliáš. Prorok prinesie zvesť o skorom príchode Mesiáša. K tomuto sa viaže aj zvyk, otvoriť dvere do domu a poslať malé deti von, aby sa pozreli, či divotvorca náhodou neprichádza do domu.

Sederový stôl obsahuje:Tri na seba položené macesy. Vrchný sa volá Kohen, stredný Levi a spodný Izrael. Macesy sú spomienkou na placky z nekysnutého cesta, ktoré jedli naši predkovia po úteku z Egypta. Na stole je zelená bylina, tzv. karpas, zvyčajne petržlen alebo zeler. Na stôl patria tiež horké byliny (maror), napríklad morská reďkovka. Horké byliny sa pred jedením namočia do pohára so slanou vodou alebo octom. Tento pokrm symbolizuje horkosť osudu a slzy zúfalstva Židov počas otroctva v Egypte. Ďalší z pokrmov sa nazýva charoset, je to zmes roztlčených mandlí orechov, jabĺk a podobných plodov, všetko spolu zaliate vínom. Červená farba charosetu je pripomienkou na tehly, ktoré museli vyrábať Židia počas otroctva v Egypte. Kosť s malým množstvom pečeného mäsa je na sederovom stole ako spomienka na jedenie pečeného baranieho mäsa počas poslednej noci pred odchodom z Egypta. Poslednou predpísanou súčasťou na stole je aspoň jedno na tvrdo uvarené vajce. Tenká škrupina vajec nám pripomína krehkosť ľudského osudu. Okrem toho je vajce symbolom plodnosti a pripomienkou na neúspešný pokus faraóna zničiť židovský národ.

Samotné poradie jednotlivých úkonov večere je v rozšírenej pesachovej hagade a tu ho nebudeme opisovať. Zmyslom slávnosti je zdôraznenie pôsobenia vyššej moci v dejinách a vyzdvihnutie myšlienok humanity. V tejto súvislosti treba spomenúť, že v synagóge sa podľa predpisov treba modliť oslavnú modlitbu, známu ako halel.Modlí sa však len polovica halelu. Tradícia to zdôvodňuje takto:

Po odchode Židov z Egypta sa faraón rozhodol prenasledovať bývalých poddaných. Egyptská jazda dobehla židovský ľud pri Červenom mori. Na Hospodinov príkaz sa more rozostúpilo a Židia prešli po suchom dne na druhú stranu. Keď egyptská jazda tiahla za nimi, Hospodin vrátil more do pôvodnej hladiny a celá egyptská jazda sa utopila. Vtedy chceli nebeské chóry jasať, avšak Hospodin povedal: Vy chcete spievať a dielo mojich rúk sa utopilo v mori! Preto sa ani Židia v synagóge nemodlia celý halel.

Odchod z Egypta má bezprostredný vzťah k súčasnosti. Oslobodenie pred tisíckami rokov chápeme ako medzník, keď sme sa stali slobodným národom v duchovnom zmysle slova. Každodenný život, dejinné a civilizačné procesy otriasajú duchovnou identitou jednotlivcov aj národov. Je preto potrebné oslavovať sviatok Pesach, ktorý nás privádza k východiskovým bodom našich dejín, posilňuje našu identitu a rekapituluje cestu k súčasnosti.

Dejiny nás posunujú od minulosti k súčasnosti. Počas sviatku Pesach zamieňame súčasnosť za prvú pesachovú noc v dávnej minulosti. Robíme tak v mene budúcnosti