Šavuot

Šavuot alebo sviatok týždňov, po slovensky označovaný ako Letnice, pripadá na 6. a 7. deň mesiaca sivan. V Izraeli sa však oslavujú spoločne v jeden deň. Sviatkom týždňov sa nazýva pre spôsob, akým určujeme jeho dátum. Tento dátum je odvodený od sviatku Pesach.

Ak začneme počítať po prvom dni sviatku Pesach tak, že druhému dňu Pesachu priradíme číslo 1 a počítame 49 dní, teda 7 celých týždňov, tak na ďalší, 50. deň, pripadne začiatok sviatku týždňov. Druhý deň Pesachu a prvý deň Šavuot sú tie isté dni v týždni. Tento výpočet počiatku sviatku nebol v minulosti jednoznačne prijatý, pretože príslušná stať Tóry sa vykladala rozličnými spôsobmi. Súčasný výpočet pochádza od farizejov.

Sviatok týždňov patrí k trom pútnickým sviatkom (Šaloš regalim) spolu so sviatkami Sukot a Pesach. Počas pútnických sviatkov musel každý dospelý Izraelita navštíviť chrám v Jeruzaleme. Všetky tri pútnické sviatky majú väzbu na poľnohospodárske udalosti. Sukot je sviatok vďaky za ovocie, Pesach súvisí s úrodou jačmeňa ako prvej obilniny a Šavuot má väzbu na žatvu pšenice, ktorá predstavovala a dodnes predstavuje základnú obilninu izraelského poľnohospodárstva. Počas existencie chrámu sa výsledky prvej úrody prinášali do chrámu.

Talmud označuje sviatok Šavuot ako aceret (ukončenie). Myslí sa tým úroda, ktorá je v čase sviatku dozretá a pripravená na zber a uskladnenie, ale je to aj dokončenie, posledná ozvena sviatku Pesach.

Okrem poľnohospodárskeho majú všetky tri pútnické sviatky aj náboženský význam. Šavuot je sviatkom pripomínajúcim zjavenie sa Hospodina na hore Sinaj. Je viazaný na prijatie Tóry a božích prikázaní izraelským ľudom. Je preto veselým sviatkom, symbolizuje silu Tóry a spätosť medzi človekom a prírodou. Náboženský význam sviatku začal prevažovať nad poľnohospodárskym po zničení druhého chrámu a odchode židovského obyvateľstva do diaspóry. Sviatok týždňov nemá, v protiklade k iným pútnickým sviatkom, svoj vlastný, špecifický symbol. Vysvetľuje sa to tým, že predmetom oslavy je Tóra, ktorá má taký všeobecný význam, že nemôže byť ohraničená jedným kultovým predmetom. Zo sveta mystiky pochádza zvyk, noc pred prvým dňom sviatku bdieť a čítať Tóru a časti známej mystickej knihy Zohar (žiara). Od poprednej postavy židovskej mystiky Izáka Luriu pochádza usporiadanie jednotlivých častí, ktoré sa počas noci čítajú. Výber z Tóry, Talmudu a z knihy Zohar naznačuje, že všetky spomenuté knihy predstavujú jednotu a sú len časťami a odnožami jedného učenia.

V prvý deň sviatku sa konzumujú len mliečne výrobky a med. Tento zvyk má svoje zdôvodnenie v biblickej knihe Veľpieseň (4, 11), kde je prirovnávaná Tóra k mlieku a medu.

Z dávnej minulosti pochádza ľudový žart, charakterizujúci Šavuot a ostatné pútnické sviatky takto: Sukot je sviatok, počas ktorého sa môže jesť len v chate, Pesach je sviatok, počas ktorého je zakázané jesť kysnuté cesto a Šavuot je sviatok, počas ktorého sa môže jesť čokoľvek a kdekoľvek