V Dobšinej žili prevažne neologickí židia, ale niekolko rodín bolo i ortodoxných. Neologickí si okolo roku 1900 postavili synagógu, v ktorej sa modlili i ortodoxní. Na začiatku 20. storočia mala židovská komunita okolo 150 členov. Po vytvorení ČSR sa postavenie židovského obyvateľstva výrazne zlepšilo a jeho počet rástol. Náboženská obec (patrili sem aj židia z Vlachova a Stratenej) mala okolo 250 členov. Jej predsedom bol Dr. Jozef Rosinger. Židovské deti navštevovali verejné školy a náboženstvo ich učil Talmud Tóra Izák Katz. Pod jeho vedením sa vzdelávali aj dospelí. Začiatkom tridsiatych rokov mala dobšinská náboženská obec vlastný rabinát. Hlavným rabínom a riaditeľom talmudistickej školy bol Chananja Lipa Deutsch. V medzivojnovom období stáli na čele predstavenstva náboženskej obce Dr, Artúr Alstock, Jozef Greschler a Arnošt Grossmann.
Zdroj: dobsincan.estranky.sk
Spomínam si, že históriu dobšinských židov skúmala aj pani Ing. Arch. Eva Šmelková z Pamiatkového ústavu v Rožňave, ktorá sa k téme v článku, ktorý bol uverejnený v Dobšinských novinách, vyjadrila takto: „V roku 1898 kúpili na Jarkovej ulici (dnešné sídlisko Rozkvet) jeden dom, ktorý bol v roku 1903 prestavaný na terajšiu synagógu a v tomto roku, 8. októbra, bola synagóga rabínom Izákom Lembergerom z Rožňavy slávnostne otvorená.“ Podľa našich informácií synagógu projektoval a vystaval tunajší staviteľ Andrej Značko. Stavba stála okolo 7500 vtedajších korún. Z kroniky sa dozvedáme aj o spolkoch, ktoré židovskí obyvatelia v Dobšinej mali. „Cirkev má zriadený spolok „Talmud Tóra“, ktorý udržuje hebrejskú školu, v ktorej sa deti v rámci vyučovania náboženstva učia čítať a písať po hebrejsky. Vo večerných hodinách vykladá sa dospelým sväté písmo“. Talmud Tóru, teda učenie judaizmu, založil v Dobšinej Izák Katz. Učitelia tejto hebrejskej školy sa menili a mali rôzne kvalifikácie, niektorí boli aj diplomovaní. Dozvedáme sa ale aj o druhom spolku, ktorý bol súčasťou židovskej komunity v našom meste. „Druhý spolok je Chevra kadiša (čo je skrátené označenie, plné znie Chevra kadiša de-gomlej chasadim, čo doslovne znamená Svätá spoločnosť vykonávateľov skutkov milosrdenstva), ktorý má na starosti pohreby, cintorín, nemocných, chudobných a má dobročinný charakter.“ Tak znie posledný záznam v mestskej kronike. Predsedovia židovskej obce v Dobšinej v zmienených rokoch podľa záznamov boli: Eduard Altstock, Bartolomej Lissauer, Josef Gotthilf, Josef Tradlner, Dr. Josef Rosinger, Dr. Artur Altstock, Dr. Ladislav Ungár, Samuel Kohn a Vojtech Roth.“
Zo Zimnej ulice odchádzame smerom k hlavnej ceste, výpadovke na Poprad. Tam, pod Dobšinským kopcom, sa nachádza židovský cintorín. Z úzkej asfaltovej uličky, ktorá vedie z hlavnej cesty, stúpame približne sto metrov strmým, neupraveným lesným chodníkom, na ktorom sa v zime tvorí ľad z vody stekajúcej z kopcov. Na miesto židovského cintorína v Dobšinej chodíme s dcérou roky. Občas sa len tak zastavíme, pozbierame odpadky a plastové fľaše od lacného alkoholu, ktoré tam nechajú miestni. Pri pohľade na to, ako vandali zničili alebo ukradli kamene z hrobov, zostávame v smútku. Zopár fotografií, ktoré som urobila na cintoríne v rokoch 2012 až 2016, je toho dôkazom.
Zdroj: Dennik N
