Silná, sebestačná a nezávislá židovská komunita zaujala významné miesto v dejinách mesta Bardejov. Na jeho rozvoji sa podieľala spoločne so Slovákmi, Maďarmi, Nemcami, Poliakmi a Rusínmi. Napriek jej zániku na sklonku 20. storočia zanechala po sebe vzácne duchovné a hmotné kultúrne dedičstvo. V priebehu storočí sa Bardejov stal bohatým a významným kráľovským mestom. Možno predpokladať, že v 16. storočí sa Židia usídlili neďaleko Bardejova v obciach Zborov, Hertník, Šiba a Lenartov. V danej dobe boli nútení zdržiavať sa na vidieku v blízkosti poddanských mestečiek a obcí, kde sa mohli živiť iba drobným obchodom, úžerou alebo výmenou peňazí. Keďže od 15. storočia bol Bardejov významným tranzitným mestom, nie je prekvapujúce, že Židia udržiavali styky s mešťanmi a okolitou šľachtou.
Najstarší písomný záznam o pobyte Židov v meste pochádza z roku 1599.O tri desaťročia neskôr, v dôsledku konkurenčného boja mestských obchodníkov, boli Židia z mesta vykázaní. Na dlhé desaťročia sa odsťahovali do okolitých obcí. V meste sa opäť začali usadzovať po veľkej morovej epidémii v 18. storočí. Ich prítomnosť ešte nebola stála. Nepatrili medzi plnoprávnych občanov a museli odvádzať vyššiu, tzv. tolerančnú daň. Zaoberali sa predovšetkým obchodom, prenájmom pôdy a nehnuteľností, predajom a výrobou liehových nápojov. V roku 1808 bola v Bardejove oficiálne založená židovská náboženská obec. Už predtým vznikli v Zborove, Kurime a neskôr aj Raslaviciach a Lukove. Bardejovskí Židia vytvorili pohrebné bratstvo Chevra Kadiša, ktoré bolo považované za základný symbol obce.
V druhej polovici 19. storočia sa počet členov židovskej komunity zväčšil trojnásobne. Židia pomohli významnou mierou obnoviť požiarmi zničené mesto a pozdvihnúť ho aj po hospodárskej stránke. Postupný rozkvet židovskej komunity viedol k tomu, že Bardejov sa stal náboženským a správnym centrom pre Židov zo 40 okolitých obcí. Väčšina židovských rodín pochádzala z územia Haliče (dnešné juhovýchodné Poľsko a severozápadná Ukrajina). V Bardejove mali vytvorené lepšie kultúrno-spoločenské a sociálno-ekonomické podmienky na život, kde okrem iného mohli pokojne praktizovať svoju vieru. Rozvoj židovskej komunity pokračoval v 20. storočí. Na jeho začiatku Židia vlastnili okolo 220 podnikov a 80 remeselníckych dielní. Židovská komunita sa čiastočne zapojila do ekonomického života mesta a blízkych kúpeľov.
Vznik Československej republiky v roku 1918 priniesol Židom postavenie národnostnej menšiny a umožnil im zúčastňovať sa na politickom živote. Židia sa postupne etablovali do spoločenskej a ekonomickej sféry života mesta. Väčšia časť židovského obyvateľstva mesta tvorila strednú spoločenskú vrstvu, aj keď mnohí boli veľmi chudobní. V roku 1930 v Bardejove žilo 1803 Židov (350 rodín). Židovskou komunitou v Bardejove na konci 30-tych rokov 20. storočia otriasla vlna antisemitizmu. Vyhlásenie autonómie Slovenska v októbri 1938 otvorilo „židovskú otázku“.
