Židovská komunita v Lučenci patrila k najväčším na južnom Slovensku, počet židov sa v období rokov 1900 až 1940 pohyboval na úrovni okolo 2 000 osôb. Podľa sčítania obyvateľov žilo v roku 1938 v Lučenci 2 099 židov. V priebehu júna 1944 bola väčšina deportovaná cez zberné stredisko v Balážskych Ďarmotách do vyhladzovacieho tábora v Auschwitzi. Po skončení vojny sa do Lučenca vrátila približne jedna desatina židov z Lučenca a okolia. V roku 1946 mala náboženská obec okolo 200 členov.
V Lučenci sa nachádzajú dva cintoríny. Prvý si zriadila náboženská obec v roku 1823. V tom období dôsledne dodržiavala zákony ortodoxie. Po rozkole medzi uhorskými židmi na kongrese v Pešti v rokoch 1868 a 1869 sa lučenská obec vyhlásila za komunitu status quo ante, no na neustály tlak liberálne orientovanej väčšiny sa náboženská obec koncom roku 1870 pripojila k neologickému, liberálnejšiemu smeru.
Novší židovský (neologický) cintorín je v lepšom stave. Je udržiavaný, žiaľ, mnoho náhrobných kameňov je zvalených alebo poškodených. Nachádza sa tu vyše 1 400 náhrobných kameňov, ktoré boli identifikované a údaje o pochovaných je možné nájsť na internete. V rokoch 1909 až 1910 bola postavená obradná sieň, ktorá má vysunutý portikus so štyrmi toskánskymi stĺpmi a tympanónom Na východnej fasáde sú umiestnené pamätné tabule Izraelovi Wohlovi a Jozefovi Szilassimu, ktorí sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj života židovskej komunity v Lučenci.
Na novom cintoríne možno nájsť viacero hrobov významných osobností, ktoré prispeli jednak k náboženskému životu neologickej náboženskej obce, ale aj hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju Lučenca. Adolf Hirschl bol do roku 1871 prvým predsedom neologickej náboženskej obce. Aj hroby ďalších predsedov – Wolfa Schnellera, Davida Goldbergera, Viliama
Sternlichta či Karola Schnellera – je možné nájsť pomerne ľahko. Prvým neologickým rabínom, ktorý je tu pochovaný, bol Dr. Móric Diamant, autor mnohých teologických spisov.
Ďalší rabínsky hrob patrí Dr. Vojtechovi Vajdovi.
Z hľadiska rozvoja Lučenca mali významnú úlohu Samuel Sternlicht a Filip Schein, zakladatelia smaltovne, ktorých firma od roku 1884 vyrábala sporáky a kuchynský riad. Bola to prvá smaltovňa v Rakúsko-Uhorsku. Výrobky vyvážala nielen do Európy, ale aj do Severnej Ameriky.
Zdroj Peter Werner – židovské cintoríny novohradu
